VIMPAT^®

Vimpat 50 mg, 100 mg, 150 mg a 200 mg filmom obalené tablety, Vimpat 10 mg/ml sirup, Vimpat 10 mg/ml infúzny roztok
Zloženie: Každá filmom obalená tableta obsahuje 50 mg, 100 mg, 150 mg alebo 200 mg lakosamidu. Každý ml sirupu obsahuje 10 mg lakosamidu. Jeden ml infuzního roztoku obsahuje lacosamidum 10 mg. Jedna injekční lahvička s 20 ml infuzního roztoku obsahuje lacosamidum 200 mg.
Indikácie: Monoterapia: Liečba parciálnych záchvatov so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej u dospelých, dospievajúcich a detí vo veku od 4 rokov s epilepsiou. Prídavná terapia: Liečba parciálnych záchvatov so sekundárnou generalizáciou alebo bez nej u dospelých, dospievajúcich a detí vo veku od 4 rokov s epilepsiou; na liečbu primárnych generalizovaných tonicko-klonických záchvatov u dospelých, dospievajúcich a detí vo veku od 4 rokov s idiopatickou generalizovanou epilepsiou.
Dávkovanie: Lakosamid sa musí podávať dvakrát denne (zvyčajne raz ráno a raz večer). Prípravok Vimpat filmom obalené tablety a sirup sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Infúzny roztok je alternatívou pre pacientov, u ktorých perorálne podávanie nie je dočasne možné. Celková dĺžka liečby intravenóznym lakosamidom je na rozhodnutí lekára. K dispozícii sú skúsenosti z klinických skúšaní s podávaním infúzie lakosamidu dvakrát denne po dobu až 5 dní v prídavnej liečbe. Infúzny roztok sa podáva po dobu 15 až 60 minút dvakrát denne. Pri podaní
> 200 mg/infúziu, tj. > 400 mg/deň sa uprednostňuje aspoň 30 minútová doba trvania infúzie. Vimpat infúzny roztok sa môže podávať intravenózne bez ďalšieho riedenia alebo sa môže riediť s injekčným roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %), s injekčným roztokom glukózy 50 mg/ml (5 %), s Ringerovým injekčným roztokom s obsahom laktátu. Monoterapia (na liečbu parciálnych záchvatov): Odporúčaná počiatočná dávka je 50 mg dvakrát denne a má sa zvýšiť na iniciálnu terapeutickú dávku 100 mg dvakrát denne po prvom týždni užívania. Liečba lakosamidom sa môže tiež začať dávkou 100 mg dvakrát denne na základe posúdenia lekára pre požadovaný počet zníženia záchvatov v porovnaní s potenciálnymi nežiaducimi účinkami. V závislosti na odpovedi a znášanlivosti môže byť udržiavacia dávka ďalej zvyšovaná
v týždňových intervaloch o 50 mg dvakrát denne (100 mg/deň) až na maximálnu odporúčanú dennú dávku 300 mg dvakrát denne
(600 mg/deň). U pacientov, ktorí dosiahli dávku vyššiu ako 400 mg/deň a ktorí potrebujú ďalšie antiepileptikum, sa má postupovať podľa dávkovania, ktoré sa odporúča pri nižšie uvedenej prídavnej liečbe. Prídavná liečba (na liečbu parciálnych záchvatov alebo na liečbu primárnych generalizovaných tonicko-klonických záchvatov): Odporúčaná začiatočná dávka je 50 mg dvakrát denne a má sa zvýšiť na iniciálnu terapeutickú dávku 100 mg dvakrát denne po týždni užívania. V závislosti od odpovede a znášanlivosti môže byť udržiavacia dávka ďalej zvyšovaná v týždňových intervaloch o 50 mg dvakrát denne (100 mg/deň) až na maximálnu odporúčanú dennú dávku 400 mg (200 mg dvakrát denne). Nárazová dávka (počiatočná monoterapia alebo prechod na monoterapiu; alebo prídavná terapia): Liečba lakosamidom sa môže začať aj jednorazovou nárazovou dávkou 200 mg, po ktorej približne o 12 hodín neskôr nasleduje udržiavací dávkovací režim 100 mg dvakrát denne (200 mg/deň). V súlade so súčasnou klinickou praxou, v prípade, že je nutné liečbu lakosamidom ukončiť, odporúča sa dávku znižovať postupne (200 mg/týždeň). Prechod na alebo z perorálneho a intravenózneho podávania môže byť bezprostredný bez potreby titrácie dávky. Celková denná dávka a podávanie dvakrát denne sa má zachovať. U pacientov so závažnou srdcovou arytmiou sa v prípade potreby musí prerušiť liečba lakosamidom. Porucha funkcie obličiek a pečene: U pacientov s s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa odporúča maximálna dávka 300 mg/deň. Lakosamid sa má podávať pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene len za predpokladu, že očakávané prínosy liečby budú prevažovať nad možnými rizikami. U pediatrických pacientov s telesnou hmotnosťou nižšou ako 50 kg so závažnou poruchou funkcie obličiek (CL_CR ≤ 30 ml/min) a u pacientov v poslednom štádiu ochorenia obličiek a u pediatrických pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene sa odporúča zníženie maximálnej dávky o 25 %. Pediatrická populácia: Lekár má predpísať najvhodnejšiu liekovú formu a silu podľa telesnej hmotnosti a dávky. U dospievajúcich a detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 50 kg sa neodporúča užívanie nárazovej dávky. Lakosamid sa má podávať pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene len za predpokladu, že očakávané prínosy liečby budú prevažovať nad možnými rizikami.
Kontraindikácie: Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok. Známa atrioventrikulárna (AV) blokáda II. alebo III. stupňa.