Diagnostika epilepsie

Mýty o epilepsii

Ak človek dostane záchvat, nemusí to ešte znamenať, že má epilepsiu. Epilepsiu je možné potvrdiť až po viac ako jednom záchvate, pretože podobné príznaky môžu spôsobiť aj iné stavy, ako sú mdloby, migrény a záchvaty paniky. Diagnostika epilepsie môže byť komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje viacero rôznych vyšetrení.

Prvý lekár, ktorý pacienta vyšetrí, je tzv. lekár prvého kontaktu – všeobecný ambulantný lekár. Ten podľa príznakov a vyšetrenia odporučí neurologickú ambulanciu a v ťažších prípadoch hospitalizáciu na špecializovanom neurologickom oddelení.

Pacient by mal presne opísať záchvat, s časovým určením a popisom sprievodných príznakov. Dôležité je spomenúť si, čo záchvatu predchádzalo - napríklad požitie alkoholu, užitie liekov, dlhšie obdobie bez spánku, stres, alebo aj aké pocity mal bezprostredne pred záchvatom a či sa zmenilo jeho správanie, konanie. Lekár ho môže požiadať aby si viedol o záchvatoch istý čas záznamy, vítaná je pomoc členov rodiny, ktorí sú často svedkami záchvatov. Pokiaľ bol pacient počas záchvatu v bezvedomí, práve oni musia opísať ich priebeh. Dôležitý je aj čas a miesto a ako dlho záchvat trval.

Odborné neurologické vyšetrenie zahŕňa celkové vyšetrenie pacienta, odber krvi, vyšetrenie reflexov, mozgu ako takého, svalového tonusu, postoja, chôdze, koordinácie, rovnováhy, citlivosti a pod.

Diagnostické testy

Diagnostické testy sú zdrojom ďalších informácií:

  • Krvné testy – s ich pomocou sa zisťujú prípadné zdravotné problémy, ktoré môžu záchvaty spôsobovať
  • EEG zachytí elektrickú aktivitu mozgu
  • CT – počítačová tomografia využíva RTG žiarenie a tenkými rezmi zmapuje štruktúru mozgu
  • MRI – využíva magnetické pole a rádiové vlny na vytvorenie obrazu pacientovho mozgu

EEG – elektroencefalografické vyšetrenie

EEG

EEG – elektroencefalografické vyšetrenie

Ide o nebolestivé vyšetrenie, ktoré zachytáva elektrickú aktivitu mozgu. Používajú sa pri ňom elektródy alebo často aj špeciálne čiapky, ktoré snímajú elektrické potenciály na povrchu hlavy. Elektródy sú pripojené k počítaču, ktorý meria elektrickú aktivitu
v mozgu. Na kožu hlavy pacienta sa nanesie gél, ktorý zabezpečí vodivé spojenie s kožou, vyšetrenie trvá 15-20 min; pacient leží,
a zároveň ho monitorujú videozáznamom, čo spresňuje diagnostiku. Ak je potrebný dlhodobý EEG záznam, sníma sa
24 hod a viac. Pacient sa pritom môže voľne pohybovať.
V prípade, že EEG nezaznamená špecifické prejavy epilepsie, neznamená to, že epilepsia je vylúčená. Často sa stáva, že postihnutý má, mimo epileptického záchvatu, normálny EEG záznam. Vtedy je možné pokúsiť sa abnormálne výboje vyvolať, napríklad blikajúcim svetlom, vynechaním spánku a pod.

CT – počítačová tomografia

počítačová tomografia

CT – počítačová tomografia

Počítačová tomografia využíva RTG žiarenie. ktoré tenkými rezmi zmapuje štruktúru mozgu. Odhalí ischemické (nedokrvené) miesta, hemoragické (krvácavé) zmeny, ako aj nádory. Pri určitých vyšetreniach sa používa kontrastná látka, ktorá sa podáva injekčne, alebo infúziou do žily. Vtedy musí byť pacient nalačno: podáva sa mu liek, ako prevencia alergie na kontrastnú látku.

MRI – vyšetrenie magnetickou rezonanciou

magnetická rezonancia

MRI – vyšetrenie magnetickou rezonanciou

Skenovanie MRI využíva magnetické polia a rádiové vlny na vytvorenie obrazu mozgu. Pri vytváraní obrazu mozgu pacient leží pokojne v skeneri MRI, čo je veľký tunel s otvorenými koncami obklopený veľkým kruhovým magnetom. Metóda je nebolestivá
a využíva pôsobenie silného magnetického poľa. Pacient sa vyšetruje poležiačky v tuneli, nemusí byť nalačno. Aj pri tomto vyšetrení sa využíva podanie kontrastnej látky do žily na spresnenie diagnostiky.


SK-N-DA-EPI-2100008 - Dátum prípravy: november 2021